Business & Integration IT konzultant
Defect management proces (DMP) a defect life cycle
Defect management proces (DMP) a defect life cycle sú kľúčové aspekty riadenia kvality v softvérovom vývoji. V tomto článku si povieme, prečo tomu tak je. Tiež sa dozvieš o identifikácii, hlásení, sledovaní, prioritách, riešení chýb a ako im predísť.
Čo je to defekt (defect)?
Defektom sa rozumie chyba alebo odchýlka od očakávaného správania softvérovej aplikácie. Tieto chyby sa bežne označujú aj ako bugy alebo issue. Chyby sa môžu vyskytnúť z viacerých dôvodov, ako sú chyby v kóde, nesprávna logika, neúplná implementácia alebo neočakávané interakcie medzi rôznymi časťami softvéru.
Bug vs Defect: pochopenie rozdielov
Téma bug vs defect je často diskutovanou témou v oblasti softvérového testovania. Hoci sa tieto pojmy často používajú zameniteľne, majú jemné rozdiely. Bug je technická chyba, ktorú tester objaví počas testovania softvéru a ktorá spôsobuje, že systém nefunguje podľa očakávaní. Defect, na druhej strane, označuje všeobecnejšie zlyhanie v požiadavkách alebo dizajne softvéru, ktoré sa môže prejaviť aj v iných fázach vývoja, nielen pri testovaní. Oba pojmy sa však často objavujú v kontexte nahlasovania chýb prostredníctvom bug reportu.
Bug Report
Bug report zohráva kľúčovú úlohu v procese riadenia defektov. Slúži ako formálny záznam, ktorý dokumentuje detaily o defekte, vrátane krokov na jeho reprodukciu, závažnosti a prioritného zaradenia. Dobre zdokumentovaný bug report umožňuje vývojárom a testerom efektívne sledovať a riešiť tieto problémy, čo prispieva k zlepšeniu celkovej kvality softvéru.
Čo je defect management?
Defect management (alebo riadenie chýb / správa chýb) je proces používaný pri vývoji softvéru a zabezpečovaní kvality na identifikáciu, hlásenie, určovanie priorít, sledovanie a riešenie chýb v softvérovej aplikácii. Pomáha udržiavať a zlepšovať celkovú kvalitu softvérového produktu.
Defect management je iteračný proces, ktorý pokračuje počas celého životného cyklu vývoja, aby sa zabezpečilo, že softvér je kvalitný a spĺňa požiadavky používateľa. Nástroje na automatizáciu testovania zohrávajú dôležitú úlohu pri defect managemente tým, že pomáhajú efektívne identifikovať a nahlasovať chyby.
Správa chýb v testovaní softvéru je systematický proces identifikácie, dokumentovania, stanovenia priorít, sledovania a riešenia problémov v rámci produktu. Tieto problémy sa často nazývajú aj defekty, chyby alebo chyby a môžu mať rôzny rozsah od drobných nepríjemností až po kritické poruchy, ktoré majú na softvér masívny vplyv. Efektívny proces riadenia chýb zahŕňa sledovanie chýb, analýzu príčin, spoluprácu medzi vývojovými tímami a realizáciu nápravných opatrení. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby softvér spĺňal normy kvality a očakávania používateľov, pričom sa minimalizuje vplyv chýb na konečný produkt a neustále sa zvyšuje jeho celková spoľahlivosť a kvalita.
Defect Management proces (DPM)
Proces riadenia chýb je systematický prístup k identifikácii, sledovaniu a riešeniu chýb pri vývoji softvéru. Zvyčajne zahŕňa nasledujúce kroky:
- Defect identification (Identifikácia chýb) – Chyby sa identifikujú prostredníctvom rôznych testovacích činností, ako je unit testovanie, integračné testovanie a používateľské akceptačné testovanie.
- Defect reporting (Zaznamenávanie chýb) – Chyby sa zaznamenávajú do systému na sledovanie chýb spolu s podrobnosťami, ako je opis, závažnosť a priorita.
- Defect triage (Triedenie chýb) – proces triedenia zahŕňa hodnotenie chýb s cieľom určiť ich prioritu a zdroje potrebné na ich vyriešenie. Chyby s vysokou prioritou, ktoré významne ovplyvňujú funkčnosť alebo používateľský zážitok, sa riešia rýchlejšie.
- Defect assignment (Prideľovanie defektov) – Defekty sa prideľujú vývojárom alebo testerom na riešenie na základe ich odborných znalostí a dostupnosti.
- Defect resolution (Riešenie chýb) – Pridelení developeri pracujú na riešení chýb opravou kódu, aktualizáciou dokumentácie alebo vykonaním iných potrebných činností.
- Defect verification (Overenie chyby) – Po vyriešení chyby ju overí tester, aby sa uistil, že bola opravená správne a nezavádza nové chyby.
- Defect closure (Uzavretie defektu) – Po overení defektu sa tento uzavrie a jeho stav sa aktualizuje v systéme sledovania defektov.
- Defect reporting (Vykazovanie defektov) – Pravidelne sa vytvárajú správy o stave defektov vrátane počtu otvorených defektov, počtu vyriešených defektov a priemerného času na vyriešenie defektov, ktoré poskytujú prehľad o procese riadenia defektov.
Chyby sa v zásade považujú za deštruktívne vo všetkých fázach vývoja softvéru. Všetky neočakávané veci, ktoré sa vyskytnú v jednotlivých etapách softvéru, sú v danom softvéri chybné. Zavedenie procesu riadenia chýb je najlepším spôsobom, ako zvýšiť a zlepšiť kvalitu softvéru. Neexistuje taký softvér, ktorý by bol bez akejkoľvek chyby. Chyby sú prítomné počas celého života softvéru, pretože softvér vyvíjajú ľudia a platí „mýliť sa je ľudské“, keďže pre ľudí je prirodzené robiť chyby. Počet chýb možno znížiť ich riešením alebo opravou, ale nie je možné, aby bol softvér bez chýb alebo bezchybný.
Defect management proces – fázy
- Prevencia chýb (Defect Prevention)
Počiatočnou fázou procesu riadenia chýb je prevencia chýb. V tejto fáze pomáha implementácia zavedených postupov, metodík a štandardných praktík minimalizovať riziko vzniku chýb. Je veľmi vhodné riešiť chyby v tejto počiatočnej fáze, pretože je to nákladovo efektívnejšie a má to menší dopad. V neskorších fázach sa proces identifikácie a odstraňovania chýb stáva nákladnejším a dôsledky chýb môžu byť závažnejšie.
Táto fáza zahŕňa nasledujúce kroky:
- Identifikácia kritických rizík – tu sa presne určia riziká spojené s chybami, ktoré by mohli výrazne poškodiť systém, ak by sa neriešili alebo sa objavili v neskorších fázach. Tieto chyby môžu ovplyvniť výkonnosť, štruktúru, prevádzku a včasné dodanie systému.
- Odhad očakávaného vplyvu – Počas tejto fázy vypočítate odhadované náklady alebo organizačný vplyv, ak sa v systéme zistí kritické riziko.
- Minimalizácia očakávaného vplyvu – Teraz je nutné pracovať na znížení vplyvu identifikovaného kritického rizika.
- Dodateľný základ (Deliverable Baseline)
Druhou fázou procesu riadenia chýb je východisková situácia dodávaného produktu. Termínom deliverable sa označuje vyvíjaný systém, dokumentácia alebo produkt.
Dodávku môžeme považovať za východiskovú, keď dosiahne svoj vopred stanovený míľnik. Počas tejto etapy sa dodávaný produkt posúva z jedného kroku do druhého a všetky existujúce chyby tiež postupujú do ďalšej etapy alebo míľnika. Zjednodušene povedané, akonáhle je dodávaný produkt stanovený ako východiskový, akékoľvek ďalšie zmeny sú kontrolované.
- Zisťovanie chýb (Defect Discovery)
Ďalšou etapou procesu riadenia chýb je zisťovanie chýb. Chyba sa považuje za objavenú až vtedy, keď ju vývojár schváli ako validnú. Oprava takýchto chýb v počiatočných fázach je najlepším spôsobom, ako ich riešiť, pretože je to nákladovo efektívny spôsob. Ak sa ponechá bez povšimnutia, proces odstraňovania chýb a náklady s ním spojené sa v neskorších fázach zvýšia.
Fáza zisťovania chýb zahŕňa nasledujúce kroky:
- Identifikácia chyby – Nájdi chybu skôr, ako sa stane vážnym problémom.
- Nahlásenie chyby – Po identifikácii chyby je potrebné ju nahlásiť vývoju na opravu.
- Potvrdenie chyby – Teraz vývojár určí, či ide o validnú chybu a pristúpi k jej oprave.
- Riešenie defektu (Defect Resolution)
Ďalšou fázou v DMP je riešenie chýb. Táto fáza zahŕňa opravu chýb. Začína sa nahlásením identifikovaných chýb vývojovému tímu. Vývojový tím teraz určí priority a pracuje na oprave chýb a oznámi stav vedúcemu testovania s tým, že chyba je vyriešená.
Fáza riešenia chýb zahŕňa nasledujúce fázy:
- Stanovenie priorít rizika – Po nahlásení chýb vývojovému tímu sa pracuje na stanovení priorít chýb ako vysokých, stredných a nízkych. Chyby sa uprednostnia aj na základe závažnosti chyby.
- Oprava chyby – Teraz začnú vývojári pracovať na oprave chýb na základe priority. Najprv pracujú na chybách s vysokou prioritou, potom pokračujú s ostatnými.
- Nahlásenie riešenia – Keď vývojári vyriešia chyby, budú ich musieť nahlásiť testovaciemu tímu s tým, že problém je vyriešený.
- Zlepšovanie procesov (Process Improvement)
Všetky vyššie uvedené fázy zahŕňajú organizáciu a opravu problémov. Teraz sa zameriame na riešenie problémov s nízkou prioritou, pretože aj tie majú vplyv na systém vo fáze zlepšovania procesov. Z hľadiska zlepšovania procesov sa všetky identifikované problémy považujú za rovnocenné a je potrebné ich opraviť.
Každý účastník projektu by mal identifikovať hlavnú príčinu problému s cieľom zlepšiť proces. Hoci je dôležité určiť priority a riešiť chyby počas procesu riešenia chýb, neznamená to, že problémy s nízkou prioritou sú bezvýznamné alebo majú minimálny vplyv na systém.
Všetky identifikované chyby sú kritickými problémami z hľadiska zlepšenia procesu. S ohľadom na to môžeš upraviť základný dokument, proces preskúmania a proces validácie tak, aby si chyby zachytil skôr v procese riešenia chýb, keď je ich oprava menej nákladná.
Podľa štatistík sa náklady na opravu chýb zvyšujú s tým, ako softvér prechádza rôznymi fázami vývoja.
- Podávanie správ o riadení (Management Reporting)
Manažérsky reporting je posledným krokom v riadení chýb. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť, aby boli zdokumentované všetky chyby identifikované a odstránené v priebehu procesu riadenia chýb.
Zjednodušene povedané, posudzovanie a vykazovanie informácií o chybách pomáha pri organizačnom riadení a riadení rizík, ako aj pri zlepšovaní procesov a riadení projektov. Údaje zozbierané projektovými tímami o konkrétnych chybách tvoria základ manažérskeho reportingu. Pre každú organizáciu je tiež nevyhnutné analyzovať informácie zozbierané počas procesu riadenia chýb a spôsob kategorizácie chýb.
Životný cyklus riadenia chýb – Defect management life cycle
Nižšie uvedený životný cyklus defektov (defect life cycle) opisuje pracovný postup procesu riadenia defektov:
- Vždy, keď testovací tím objaví chybu v softvéri, označí ju ako „New“ (nová).
- Stav „Open“ (otvorená) znamená, že problém je pripravený na pridelenie vývojovému tímu.
- Stav chyby sa zmení na „Assigned“ (priradená), keď ju vedúci QA priradí príslušnému vývojovému tímu. V tomto okamihu musí vývojár začať identifikovať a opravovať chybu.
- Vývojár odmietne chybu, keď ju považuje za nepravdivú alebo nevalidnú. Testovací tím dostane nové zadanie a chyba má stav „Rejected“ (odmietnutá).
- Stav defektu sa zmení na „Duplicate“ (duplicitný), ak je problém nahlásený dvakrát alebo ak majú oba defekty rovnaké príznaky a postupy reprodukcie.
- Ak ťažkosti alebo prekážky v aktuálnom vydaní bránia odstráneniu konkrétnej chyby, táto chyba dostane stav „Deferred“ alebo „Postponed“ (oddialená).
- Vývojári môžu chybu označiť ako „Not Reproducible“ (nereprodukovateľná), ak ju nedokážu reprodukovať pomocou „Steps to reproduce“ (krokov na reprodukciu) poskytnutých testovacím tímom. Testovací tím by mal teraz poskytnúť vývojárom špecifické pokyny na reprodukciu.
- Vývojári môžu chyby označiť ako „Need additional information“ (potrebuje dodatočné informácie), ak im nie sú jasné postupy poskytnuté oddelením QA na reprodukciu chyby. Testovací tím musí v tejto situácii poskytnúť vývojovému tímu potrebné informácie.
- Chyba je označená ako „Known defect“ (známa chyba), ak je už známa a vyskytuje sa v produkčnom prostredí.
- Chyba je „Fixed“ (opravená), keď vývojár vykoná potrebné úpravy.
- Vývojár teraz zmení stav na „Ready for Retest“ (Pripravené na opätovné testovanie) a pošle chybu testovaciemu tímu na overenie.
- Tester označí chybu ako „Closed“ (uzavretá), ak sa správne overí a nevyskytnú sa žiadne nové problémy.
- Ak sa však problém nevyriešil, bug označí ako „Reopened“ (opätovne otvorený), ak tester počas opätovného testovania zistil, že problém je stále reprodukovateľný alebo len čiastočne opravený. Vývojár musí teraz túto chybu ešte raz preskúmať.
Najlepšie stratégie Defect management process-u (DMP)
Tu je niekoľko osvedčených postupov pre správu chýb, ktoré by si mal zaviesť pri vývoji softvéru:
- Včasná prevencia chýb: Podporuj kvalitu produktu a zdôrazňuj proaktívnu prevenciu chýb prostredníctvom review kódu, párového programovania a statickej analýzy kódu.
- Komplexné testovanie: Implementuj unit, integračné, systémové, regresné a akceptačné testovanie, aby si zachytil chyby v rôznych fázach.
- Automatizácia testovania: Používaj nástroje na automatizáciu testovania (prípadne AI testing tools) na dôsledné vykonávanie opakujúcich sa testovacích prípadov, čo umožní rýchlejšie a dôkladnejšie odhalenie chýb.
- CI a CD: Implementuj CI/CD pipelines na automatizáciu buildov, testovania a releasovania s cieľom zabezpečiť konzistentné testovanie a poskytnúť rýchlejšiu spätnú väzbu.
- Kolaboratívny vývoj: Vytvor silnú spoluprácu medzi vývojármi, testermi a ďalšími zainteresovanými stranami, aby si zabezpečil jasné pochopenie požiadaviek a efektívnu komunikáciu o chybách.
- Prehľadná dokumentácia chýb: Dôkladne zdokumentuj chyby s krokmi na reprodukciu, očakávanými a skutočnými výsledkami a príslušnými prílohami.
- Efektívne sledovanie chýb: Používaj špecializovaný nástroj na testovanie softvéru na zachytenie, kategorizáciu, stanovenie priorít a monitorovanie chýb.
- Inteligentné stanovenie priorít: Stanov priority chýb na základe ich vplyvu na používateľov a obchodné ciele, aby si mohol efektívne prideľovať zdroje.
- Nepretržité monitorovanie a spätná väzba: Udržuj otvorenú spätnú väzbu s používateľmi a zainteresovanými stranami s cieľom identifikovať a riešiť chyby, ktoré sa objavia po vydaní.
- Analýza koreňových príčin: Vykonaj analýzu hlavných príčin kritických chýb s cieľom identifikovať základné problémy a prijať opatrenia.
- Metriky a podávanie správ: Používaj metriky chýb na analýzu trendov, sledovanie času riešenia chýb a prijímanie rozhodnutí na základe údajov na zlepšenie procesov.
- Retrospektívy defektov: Pravidelne organizuj retrospektívy chýb s cieľom preskúmať a analyzovať príčiny chýb a pomôcť tímu učiť sa a zlepšovať.
- Zdieľanie znalostí: Zdieľanie skúseností získaných pri správe chýb v rámci celého tímu s cieľom zlepšiť informovanosť a spoluprácu.
Výhody Defect management process-u (DMP)
- Dostupnosť automatizačných nástrojov: Sledovanie chýb je jedným z najdôležitejších procesov procesu riadenia chýb. Na sledovanie defektov je k dispozícii niekoľko automatizačných nástrojov. V súčasnosti sú k dispozícii rôzne nástroje na sledovanie rôznych typov chýb, napríklad softvérové nástroje na zisťovanie alebo sledovanie netechnických problémov, nástroje určené pre používateľov na zisťovanie chýb, ktoré sa týkajú výroby, alebo používanie interných automatizovaných nástrojov na zisťovanie chýb vývojovým tímom.
- Zabezpečenie riešenia: Tento proces riadenia chýb tiež pomáha zabezpečiť, aby sa všetky zistené alebo sledované chyby vyriešili alebo opravili, alebo nie. Jednoducho povedané, pomáha nám zabezpečiť vyriešenie sledovaných chýb.
- Poskytovanie cenných metrík: DMP poskytuje aj cenné metriky chýb spolu s automatizačnými nástrojmi. Tieto metriky chýb pomáhajú pri reportovaní a neustálom zlepšovaní.
- Zlepšenie kvality softvéru: Identifikovaním a riešením chýb bude softvér fungovať tak, ako má a bude kvalitnejší.
- Zvýšená efektívnosť: Proces riadenia chýb poskytuje systematický prístup k riadeniu chýb, čo vedie k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a rýchlejšiemu riešeniu chýb.
- Lepšia spolupráca: Proces riadenia chýb uľahčuje komunikáciu a spoluprácu medzi rôznymi tímami, ako je vývoj, testovanie a manažment, čo vedie k súdržnejšiemu a efektívnejšiemu vývojovému procesu.
- Lepší prehľad: Proces riadenia chýb poskytuje pravidelné správy o stave chýb, čím poskytuje zainteresovaným stranám prehľad o procese vývoja a pomáha zabezpečiť včasné riešenie chýb.
- Lepšie sledovanie chýb: Proces riadenia chýb poskytuje centralizovaný systém na sledovanie a správu chýb, čo uľahčuje sledovanie pokroku pri riešení chýb a zabezpečuje, aby sa na chyby nezabudlo.
Nevýhody Defect management process-u (DMP)
- Ak sa chyby alebo vady neriešia v počiatočnej fáze, potom neskôr môže vada spôsobiť väčšie škody a zvýšia sa aj náklady na opravu alebo riešenie vady.
- Ak sa DMP nevykoná správne, vzniknú aj ďalšie nevýhody, ako je strata príjmov, strata zákazníkov, poškodená povesť značky.
- Obmedzenie zdrojov: Proces riadenia chýb si môže vyžadovať značné množstvo zdrojov vrátane personálu, hardvéru a softvéru, čo môže byť pre menšie organizácie náročné.
- Odpor voči zmene: Niektoré zainteresované strany sa môžu brániť procesu riadenia chýb, najmä ak sú zvyknuté na neformálnejší prístup k riešeniu chýb.
- Závislosť na technológii: Proces riadenia chýb sa pri riadení chýb spolieha na technológiu, napríklad na systém sledovania chýb. Ak technológia zlyhá, proces môže byť narušený, čo vedie k oneskoreniam a neefektívnosti.
- Nedostatočná štandardizácia: Bez štandardného prístupu k riadeniu defektov môžu mať rôzne organizácie rôzne procesy, čo vedie k zmätku a neefektívnosti pri spolupráci na projektoch vývoja softvéru.
Záver
Účinná stratégia riadenia chýb DMP je rozhodujúca pre zabezpečenie kvality a spoľahlivosti akéhokoľvek projektu alebo produktu. Prijatím systematického prístupu môžeš minimalizovať vplyv chýb na časový harmonogram, náklady a spokojnosť zákazníkov. Dobre zavedený proces riadenia chýb zvyšuje výkonnosť produktu a podporuje kultúru spolupráce, zodpovednosti a inovácii v tímoch.
Definujú systematický prístup k identifikácii, sledovaniu a riešeniu defektov s cieľom minimalizovať ich vplyv na konečný produkt. Vďaka DPM sa zabezpečuje, že softvér spĺňa požiadavky používateľov a dosahuje vysokú úroveň spoľahlivosti a kvality.
Ak vieš po nemecky a si IT tester alebo automatizovaný tester, pozri si naše firemné benefity a reaguj na voľné pracovné miesta.